Názov štátu: Vietnamská socialistická republika (The Socialist Republic of Vietnam)
Hlavné mesto: Hanoj (6,5 mil. obyvateľov)
Štátny sviatok: 2. september (výročie vyhlásenia nezávislosti v roku 1945)
Počet obyvateľov: 90 mil. (14. najľudnatejšia krajina sveta)
Rozloha: 331.211 km2 (pevnina 310.070 km2, voda 21.141 km2)
Dĺžka pobrežia: 3.444 km
Úradný jazyk: vietnamčina, najrozšírenejšími cudzími jazykmi sú angličtina, čínština (kantonská a mandarínska), ruština a francúzština (prevažne staršie generácie)
Mena/ výmenný kurz: Vietnamský dong (VND), oficiálny kurz sa pohybuje okolo 29.000 VND/1EUR, 21.000 VND/1USD (apríl 2014)
Demografické údaje:
Hustota osídlenia: 262 obyvateľov/km2 (jedna z najvyšších na svete), v delte Červenej rieky až 1.225 obyvateľov/km2
Podiel mestského a vidieckeho obyvateľstva: 29,6 % a 70,4 %
Vekové zloženie a zloženie obyvateľstva podľa pohlavia:
vek medzi rokom 0-14 5,2 % muži 11.945.354 / ženy 10.868.610
vek medzi rokmi 15-64 69,3 % muži 31.301.879 / ženy 31.419.306
vek nad 65 rokov 5,5 % muži 1.921.652 / ženy 3.092.589
Priemerný vek : 27,8 rokov (muži: 26,8 rokov, ženy 28,9 rokov)
Percento obyvateľstva pod 25 rokov: 53%
Priemerný vek dožitia: 72,18 rokov (muži 69,72 rokov, ženy 74,92 rokov)
Národnostné zloženie:
86,2% Vietnamci (národnosť Kinh) sústredení najmä v deltách hlavných vodných tokov a pobrežných nížinách. 12% etnickí Číňania. Zvyšok populácie tvoria Khmerovia (okolo 1,4 %, žijú juhozápadne od Mekonskej delty), Čamovia (okolo 60.000) a ďalších 60 národnostných a jazykových menšín sústredených najmä v horských oblastiach.
Náboženstvo:
Budhizmus (85% obyvateľov); katolicizmus (8% populácie, po Filipínach najvyšší pomer medzi ázijskými krajinami); protestantizmus (asi 200 tis. veriacich v oblasti Centrálnej vrchoviny); islam (približne 0,5% populácie, prevažne etnickí Khmerovia a Čamovia); hinduizmus (indická komunita v HCMC); sekta Cao Dai (3%) a sekta Hoa Hao (cca 1,5 milióna veriacich).
Administratívny systém:
Krajina je rozdelená na 58 provincií a 5 miest ústrednej správy - Hanoj, Hočiminovo mesto (HCMC), Hai Phong, Can Tho a Da Nang.
Provincie sa ďalej delia na mestské a vidiecke okresy. Hlavným mestom je Hanoj, najväčším mestom je HCMC (10-12 mil. obyvateľov), v týchto dvoch mestách sa sústreďuje okolo 44% mestskej populácie Vietnamu.
A. Základná charakteristika hospodárstva VSR za rok 2013
HDP krajiny dosiahol v roku 2013 objem 137,253 mld. USD, čo predstavuje medziročný rast o 5,42 % (rast HDP v jednotlivých kvartáloch: 4,76 % v 1Q, 5,0 % v 2Q, 5,54 % v 3Q, 6,04 % vo 4Q).
Rast v jednotlivých odvetviach hospodárstva
Priemysel a stavebníctvo 38,3 %
Poľnohospodárstvo 18,4 %
Služby 43,3 %
HDP krajiny rastie pomalším tempom ako v minulosti (za obdobie uplynulých 20 rokov rástol priemerným ročným tempom o 7,2 %). Cieľ rastu HDP na rok 2013 (5,5 %) sa najmä vinou slabého domáceho dopytu a krízy bankového sektora splniť nepodarilo, ale viditeľné je postupné oživenie hospodárskeho rastu, dosiahnutie nižšej inflácie v porovnaní s predchádzajúcim rokom, rekordného rastu exportu krajiny ako aj výrazného nárastu v príleve priamych zahraničných investícií do krajiny.
Inflácia dosiahla v roku 2013 úroveň 6,6 %, čo predstavuje najnižšiu hodnotu za posledných 10 rokov (v roku 2012 dosiahol rast cien +6,8 %, v roku 2011 +18,6 %, v roku 2010 +12 %).
Priame zahraničné investície (PZI) do krajiny dosiahli v roku 2013 výšku 21,6 mld. USD, čo znamená medziročný nárast o 54,5 %, a to po 4 rokoch neustáleho poklesu. Najviac nových PZI smerovalo do priemyselnej výroby a strojárenstva. Najväčším PZI projektom vo Vietname, s celkovým kapitálom v objeme 9 mld. USD je v poradí druhá vietnamská rafinéria Nghi Son, ktorá sa v centrálnej provincii Than Hoa začala budovať v roku 2013 a po dokončení bude najväčšou v JV Ázii. Jednou z najvýznamnejších nových investícií je aj závod na mobilné telefóny spoločnosti Samsung, ktorý sa v hodnote 2 mld. USD buduje v severnej provincii Thai Nguyen s očakávaným spustením do prevádzky v 1. polovici 2014.
Najväčším investorom do Vietnamu bolo v roku 2013 Japonsko (približne 27% podiel na celkovom objeme PZI), nasledované Singapurom, Južnou Kóreou, Čínou, Ruskom a EÚ.
Export krajiny za rok 2013 dosiahol rekordný objem 132,2 mld. USD, čo predstavuje medziročný nárast 15,4 %. Podiel PZI sektora na celkovom exporte krajiny predstavuje 88,4 mld. USD, podiel domáceho sektora predstavuje 43,8 mld. USD. Najväčší exportný nárast zaznamenali mobilné telefóny a ich súčasti (k novembru 2013 objem 20,2 mld. USD, medziročne +78,4 %), odevy (16,4 mld. USD, medziročne +19,7 %), elektronika, počítače a náhradné súčasti (9,9 mld. USD, medziročne +41,6 %). Exportné tržby poľnohospodárskeho sektora rástli medziročne o 0,7 % (27,5 mld. USD), napriek turbulenciám na trhu a nepriaznivému počasiu.
Import krajiny za rok 2013 dosiahol objem 131,3 mld. USD, čo predstavuje medziročný nárast 15,4 %. Podiel PZI sektora na celkovom exporte krajiny predstavuje 74,5 mld. USD, podiel domáceho sektora predstavuje 56,8 mld. USD.
Rekordný rast exportu pomohol dostať obchodnú bilanciu krajiny za rok 2013 do kladného salda vo výške 0,863 mld. USD, čo predstavuje 0,7 % z celkového vývozu.
Podiel odvetvia na celkovom HDP krajiny 38,3 %.
Bankový sektor bol aj v roku 2013 zaťažený veľkým objemom nesplácaných úverov, ako výsledku masívneho úverového boomu v rokoch 2009 a 2010. Tempo úverového rastu v tomto období dosahovalo až 30% ročne. Oficiálne sa hovorí o nesplácaných úveroch vo výške 4-4,5 %, ale neoficiálne kruhy uvádzajú 11,5% v celom bankovom systéme a 13,5% v rámci piatich štátnych bánk, zatiaľ čo u komerčných bánk len 6,5%. Vysoký pomer u štátnych bánk súvisí s neutešenou situáciou v štátnych spoločnostiach, ktorých zadĺženosť vysoko rástla a ich podiel na celkovom objeme nesplácaných úveroch je 54 %. Za jeden z hlavných prispievateľov k nárastu zlých úverov je považovaný realitný sektor, ktorý je aktuálne „zamrznutý“ s veľkým množstvom nepredaných nehnuteľností.
V júni 2013 zahájila svoju činnosť štátom vlastnená spoločnosť Vietnam Asset Management Corporation (VAMC), založená Štátnou bankou VSR. Jej úlohou je odkupovanie nedobytných pohľadávok komerčných bánk, ktorých objem predstavuje výšku 6,94 mld. USD (6,5 % zo všetkých úverov). Tento údaj však nezahŕňa zadlženosť štátnych podnikov. VAMC mala v roku 2013 odkúpiť nedobytné pohľadávky v objeme 1,88 mld. USD. Odborníci sa zhodujú, že súčasná kapitalizácia VAMC nebude postačovať na vyriešenie situácie zlých úverov bankového sektora.
Štátna banka VSR (State Bank of Vietnam - ŠBV) sa v roku 2014 zameriava na udržanie inflácie na úrovni 7 %, podporu dosiahnutia plánu ekonomického rastu krajiny, reštrukturalizáciu bankového systému, minimalizáciu zlých úverov bankového sektora (prísľub je ich redukcia pod 3% do roku 2015), podporu úverového rastu (12-14 % úverový rast) a zlepšenie prístupu podnikateľov k novým úverom. Objem nových pôžičiek za celý rok 2013 rástol o 8,83 %, pričom koncoročný cieľ bol 12 %.
Výmenný kurz domácej meny (vietnamský dong - VND) bol po 18-mesačnom období stability v roku 2013 devalvovaný k USD o 2 %, najmä s cieľom podpory exportu krajiny.
Burza cenných papierov vo Vietname bola v roku 2013 druhou najvýkonnejšou v celej Ázii s benchmarkom (VN-Index) rastúcim o 21%. Zahraniční investori naliali do vietnamskej burzy v roku 2013 kapitál v objeme 325 mil. USD, čo predstavuje 55% nárast v porovnaní s rokom 2012.
Podnikateľský sektor čelil v roku 2013 slabému domácemu dopytu, výroba trpela nízkou produktivitou a konkurencieschopnosťou. Limitovanie úverového rastu sa odzrkadlilo v sťaženom prístupe podnikateľského sektora k veľmi potrebnému rozvojovému kapitálu.
Tempo rastu priemyselnej produkcie v roku 2013 dosiahlo 5,9 % (v roku 2012 rástla priemyselná produkcia o 4,8 %, v roku 2011 o 7,3 %, v roku 2010 o 9 %),
V rebríčku Doing Business 2013 od skupiny Svetovej Banky sa v porovnaní podnikateľského prostredia v rámci 185 ekonomík sveta umiestnil Vietnam na 99. mieste. Podľa tejto správy sa ochrana investorov v krajine v uplynulom roku posilnila, ale náklady na podnikanie vo Vietname narástli, najmä s ohľadom na vyššie daňové zaťaženie, ktoré ostáva v porovnaní s okolitými krajinami naďalej vysoké. Negatívny dopad na podnikanie vo Vietname majú aj slabá infraštruktúra, nestabilné dodávky elektrickej energie, nízka kvalifikácia pracovnej sily a nedostatočne rozvinuté podporné odvetvia priemyslu.
Jedným z najväčších nedostatkov podnikania je nerovné konkurenčné prostredie, kde sú vládnymi preferenciami zvýhodňované štátom vlastnené podniky (ŠVP). Odhaduje sa že v rukách ŠVP je až 40% ekonomiky. ŠVP prednostne využívajú asi 70% celkovej výmery pôdy, 70% všetkých kapitálových zdrojov oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA), pričom pracujú neproduktívne (na produkciu 1 USD potrebujú investíciu 1,6 USD), neefektívne a na objeme dlhodobo nesplácaných úverov bankového sektora sa podieľajú až 54 %.
Prekážkou zdravého trhového prostredia je aj vysoká úroveň korupcie v krajine vo všetkých jej sférach. Korupcia vo Vietname predstavuje naďalej veľký problém. Vietnam sa vo svetovom rebríčku hodnotenia korupcie nachádza na 123. mieste zo 176 hodnotených krajín.
Ako konkurenčne silné stránky Vietnamu sa uvádzajú veľkosť trhu a predpoklady jeho ďalšieho rastu, početná a výkonná pracovná sila a úroveň základného vzdelania.
Minimálna mzda sa aktuálne pohybuje na hranici 0,830–1,055 mil. VND (40-50 USD). Priemerná mzda sa pohybuje u robotníkov od 3-5 mil. VND (140-235 USD), u administratívnych pracovníkov v rozmedzí 6-10 mil. VND (280-470 USD), u manažérov medzi 10–20 mil. VND (470-950 USD). Počet obyvateľov pod hranicou chudoby je tesne pod 10 %.
Nezamestnanosť dosiahla v roku 2013 úroveň 2,2 % (3,58 % v mestách, 1,58 % na vidieku), čo je v porovnaní s úrovňou nezamestnanosti za rok 2012 (1,98 %) mierny nárast.
Kľúčové ekonomické ukazovatele - roky 2013
HDP (rast v %) 5,42
Inflácia (rast v %) 6,6
Fiškálny deficit 5,3 % z HDP
Úverový rast (v %) 12,51
Saldo obch.bilancie + 0,863 mld. USD
Rast export. tržieb +15,4 %
Makroekonomické ukazovatele - rok 2013
HDP (rast v %) 5,42
HDP (v mld USD) 137,253
HDP/obyvateľ (v USD) 1.896
Inflácia (rast v %) 6,6
Priemys. výroba (rast v %) 5,9
Export (v mld USD) 96,3 132,17 (15,4% nárast)
Import (v mld USD) 131,3 (15,4% nárast)
Saldo obch.bil. (v mld.USD) +0,863
Štátny rozpočet vykazuje za rok 2013 deficit vo výške 5,3 % z HDP, v roku 2012 to bolo 4,8 % z HDP.
Plán príjmov do štátneho rozpočtu sa podarilo v roku 2013 splniť na 96,9 %, výdavky predstavovali 100,8 % z plánovaných výdavkov.
Deficit štátneho rozpočtu za rok 2013 presiahol stanovený plán (4,8 % z HDP) a vláde VSR tak chýbajú prostriedky na realizáciu cieľov sociálno-ekonomického rozvoja krajiny, ako výstavba infraštruktúry, zdravotníctvo, školstvo, ochrana životného prostredia a boj proti chudobe. Chýbajúce investičné zdroje sa vláda VSR snaží nahradiť zvýšeným prílivom priamych zahraničných investícií, ako aj odpredajom časti aktív štátnych podnikov a hľadaním zahraničných investorov. Koncom roku 2013 požiadala vláda VSR Národné zhromaždenie VSR o navýšenie stropu deficitu štátneho rozpočtu na rok 2014 na úroveň 5,4 % z HDP.
Platobná bilancia. Výrazný nárast vietnamského exportu spolu s masívnym prílivom platieb zo
zahraničia (zahraniční Vietnamci poslali v roku 2013 do Vietnamu 10,6 mld. USD, v roku 2012 to bolo 10 mld. USD), dostal vietnamskú platobnú bilanciu za rok 2013 do kladných čísiel. Devízové rezervy Vietnamu predstavujú 30 mld. USD ku koncu roku 2013.
Zahraničná zadlženosť Vietnamu dosiahla v roku 2013 výšku 48% z HDP krajiny, v posledných rokoch pomerne rýchlo narastá, v roku 2010 to bolo 42% z HDP (33 mld. USD). Podľa správy Ekonomického výboru Národného zhromaždenia VSR môže celkový verejný dlh Vietnamu dosiahnuť po započítaní zahraničných dlhov štátom vlastnených podnikov úroveň až 95 % HDP, čo by znamenalo značné zvýšenie rizika jeho udržateľnosti.
Hlavné ciele krajiny na rok 2014 sú zamerané na pokračovanie stabilizácie makroekonomickej situácie, kontrolu inflácie, urýchlenie ekonomickej reštrukturalizácie a vyšší rast HDP. Sociálno-ekonomický plán krajiny na rok 2014 stanovuje rast HDP o 5,8 %, inflácie o 7 %, exportu o 10 % a priemyselnej produkcie o 7 %. Investície do sociálneho rozvoja by mali predstavovať 30 % z hodnoty HDP krajiny, percento úrovne chudoby by malo byť znížené o 1,7-2 % a bude vytvorených približne 1,6 milióna nových pracovných miest. Vláda VSR plánuje zvýšiť verejné výdavky, ako silu ťahajúcu ekonomický rast, vydaním vládnych dlhopisov v hodnote 8,1 mld. USD počas najbližších troch rokov.
Ekonomická reštrukturalizácia je zameraná na verejné investície, štátom vlastnené spoločnosti a ozdravenie finančno-bankového systému. Podľa vyjadrenia predsedu vlády VSR sa v období 2014-2015 sprivatizuje 432 štátom vlastnených spoločností a privatizačný proces bude ukončený do roku 2020. Prioritami na rok 2014 sú aj podpora poľnohospodárstva, rozvoja vidieka, exportu, malých a stredne veľkých podnikov, pomoc zamrznutému realitnému trhu, reforma vzdelávania, administratívna a súdna reforma, enviromentálna ochrana, boj proti korupcii a transparentnosť na všetkých úrovniach štátnej správy. Vláda VSR sa zaoberá rozvojom vedy a podporou nových high-tech technológii zameraných na pomoc počas ďalšej industrializácie a modernizácie krajiny.
Vývoj po 1. kvartáli 2014
HDP krajiny v 1. kvartáli 2014 dosiahol medziročný nárast +4,96 %, čo je viac ako v rokoch 2012 (+4,75%), 2013 (+4,76%), ale stále menej ako v rokoch 2010 (5,97%) a 2011 (5,9%). Sektor služieb rástol v období január - marec 2014 o +5,95%, priemysel a stavebníctvo o 4,96%, pôdohospodárstvo, rybolov a lesníctvo o 2,37%. Posledné dva sektory zamestnávajú až 80 % pracovnej sily krajiny a preto je ich slabší rast zdrojom obáv o možné prehĺbenie sociálnej nerovnosti v budúcnosti.
Naďalej pretrváva nevyriešená situácia štátom vlastnených spoločností a štátnych ekonomických skupín, ktorých transformácia formou privatizácie prebieha pomaly a neefektívne (v roku 2013 bolo privatizovaných iba 43 spoločností), ako aj situácia ohľadne nedobytných pohľadávok (zlých úverov) bankového sektora. Podiel štátom vlastnených spoločností na celkovom objeme nesplácaných úverov je 54 %.
Index priemyselnej produkcie rástol v 1. kvartáli 2014 medziročne o +5,2%, najviac rástla priemyselná výroba (+7,3%), výroba elektrickej energie (+9,2%), dodávky vody a spracovanie odpadu (+5,7%). Medziročný pokles zaznamenal ťažobný priemysel (-2,9%). Inflácia v 1. kvartáli 2014 rástla napriek obdobiu lunárneho roka TET len o +4,83 % (z toho zdravotníctvo +12%, vzdelávanie +12%). Nižší rast cien znamená slabnúcu kúpyschopnosť obyvateľstva, čo môže viesť k oslabeniu hospodárskeho rastu krajiny v ďalšom období roku 2014, k stagnujúcej výrobe podnikateľského sektora a k vysokým nepredaným zásobám.
Export Vietnamu za obdobie január - apríl 2014 dosahuje 45,7 mld. USD, čo predstavuje medziročný nárast +16,7%. Najväčším exportným artiklom sú mobilné telefóny a ich súčasti, nasledujú odevy a textil, elektronika, potraviny, ropa.
Import Vietnamu za obdobie január - apríl 2014 dosahuje 45,1 mld. USD, čo predstavuje medziročný nárast +13,7%. Najväčšími importnými položkami sú stroje a náhradné súčiastky, elektronika, benzín, plasty.
Obchodná bilancia za január - apríl 2014 dosahuje prebytok vo výške +0,683 mld. USD.
Priame zahraničné investície (PZI) do Vietnamu dosiahli v období január - apríl 2014 objem 4,85 mld. USD, čo predstavuje len 59 % z objemu PZI v rovnakom období minulého roka. Najviac nových PZI smerovalo do oblasti výroby, spracovateľského priemyslu a do sektora nehnuteľností. Najväčším investorom vo VSR je v úvode roku 2014 Južná Kórea.
Bankový sektor. Po masívnom úverom raste v roku 2013 (+12,51%), krajina v 1. kvartáli 2014 registruje medziročný pokles -1,66%, čo prinútilo Štátnu banku VSR znížiť kľúčové úrokové miery až o 1 %. Štátna banka VSR oznámila, že objem nesplácaných úverov v priemyselnom sektore poklesol o 3,8%, avšak agentúra Moody ́s odhaduje, že až 15 % z celkových aktív vietnamského bankového sektora tvoria problematické úvery. Vláda VSR sa snaží o reštrukturalizáciu a ozdravenie bankového sektora zvýšením limitu zahraničného vlastníctva v domácich bankách ako aj ich redukciu na polovicu súčasného počtu.
B. Hlavné odvetvia hospodárstva
Ekonomický rast podľa odvetvia rok 2013 (v %)
HDP 5,4
Pôdohospodárstvo 2,7
Priemysel
Ťažobný p. 0,2
Priem. výroba 7,4
Výroba el. energie 8,5
Voda a odpady 9,1
Stavebníctvo 5,8
Služby
Obchod 6,5
Hotely&reštaurácie 9,9
Doprava& logistika 5,6
IT a telekom. 8,8
Financie 6,9
Nehnuteľnosti 2,2
Priemysel preukázal v roku 2013 známky zotavenia sa a medziročne rástol o 5,9 %. Najväčší rast zaznamenali priemyselná výroba a spracovateľský priemysel (+7,4 %), zahŕňajúci aj výrobu textilu a odevov (+21,8 %), kože (+15,3 %) a obuvi. Štruktúra priemyselnej výroby sa síce zlepšila, ale Vietnam naďalej produkuje výrobky s nízkou pridanou hodnotou.
Textilný a odevný priemysel patrí k najvýznamnejším priemyselným odvetviam Vietnamu a zároveň je jedným z vedúcich exportných odvetví krajiny. V textilnom a odevnom priemysle pracuje viac než 2200 podnikov, z toho 76 % pripadá na vietnamské podniky a 24 % je vo vlastníctve zahraničného kapitálu. Zahraničné spoločnosti využívajú formu výrobnej spolupráce, čiže zákazkovej výroby, profitujúcej z výhody lacnej pracovnej sily. 55% všetkých firiem textilného a odevného priemyslu je sústredených v okolí HCMC, 30% v okolí Hanoja. Najväčším výrobcom je štátny podnik VINATEX, ktorý zastrešuje 20% obratu odevného a textilného priemyslu.
Obuvnícky priemysel je ďalšie významné priemyselné odvetvie s veľkým exportným potenciálom. Podniká v ňom viac než 400 podnikov. Viac ako 85% produkcie sa exportuje. Hlavnými vývoznými trhmi sú USA, EÚ a Japonsko.
Potravinársky a spracovateľský priemysel začínajú nadobúdať stále významnejšie postavenie hlavne v oblasti mrazených morských produktov, ovocia a zeleniny. Hlavnými exportnými trhmi sú Japonsko a Singapur, očakáva sa výrazné zvýšenie exportu do USA a Číny.
Petrochemický a chemický priemysel – V roku 2009 sa do prevádzky spustila prvá vietnamská rafinéria Dung Quan v provincii Quang Ngai v strednom Vietname. Jej kapacita je 6,5 mil. ton ropy za rok, respektíve 148.000 barelov ropy za deň. To v súčasnosti predstavuje asi 30% celkovej vietnamskej spotreby. Spotreba ropy a jej produktov môže dosiahnuť 34-35 mil. ton do roku 2020, za účelom uspokojenia domáceho dopytu budú do roku 2020, podľa predstáv vlády, v prevádzke 3 veľké rafinérie. V októbri 2013 sa začalo s výstavbou druhej rafinérie Nghi Son, ktorá bude vybudovaná v centrálnej provincii Thanh Hoa, 215km južne od Hanoja a jej ročná produkčná kapacita bude 10 mil. ton. Očakáva sa, že spolu s aktuálne jedinou rafinériou krajiny Dung Quat pokryjú 50% domáceho dopytu po PHM. Rafinéria Nghi Son bude najväčšou v JV Ázii a zároveň najväčším PZI projektom vo Vietname, s celkovým kapitálom v objeme 9 mld. USD. Jedná sa o spoločnú investíciu kuvajtskej spoločnosti Kuwait Petroleum Int. (35,1% podiel), japonských spoločností Idemitsu Kosan (35,1%), Mitsui Chemicals (4,7%) a vietnamskej spoločnosti PetroVietnam (25,1%). Perspektívnou oblasťou chemického priemyslu je výroba umelých hnojív. Strojárenský priemysel je sprevádzaný nízkym stupňom technologického rozvoja, nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily a neschopnosťou zapojiť sa do subdodávateľského reťazca veľkých nadnárodných firiem investujúcich vo Vietname. Väčšina strojov a zariadení pre vietnamské priemyselné podniky musí byť stále dovážaná. Vietnamský strojárenský priemysel zahrňuje asi 3.100 firiem. Takmer polovicu tvoria podniky väčšieho rozsahu vyrábajúce stroje a zariadenia, druhú polovicu tvoria malé a stredne veľké firmy zaoberajúce sa opravami a údržbou strojárenských zariadení.
Automobilový priemysel je reprezentovaný asi tridsiatimi novými montážnymi závodmi (Toyota, Mitsubishi, Honda, Ford, Fiat, Mercedes-Benz, BMW, GM, Mazda, Kia, Huyndai, Daewoo, Suzuki, Ssangyong, Daihatsu). Najväčší podiel na trhu osobných vozidiel má Toyota (podiel na trhu 22-36%), Kia (13-20%) a Huyndai (5-19%). V segmente úžitkových a nákladných automobilov majú dominantné postavenie Huyndai a Kia. Celkový predaj automobilov vo Vietname v roku 2013 dosiahol 110,500 vozidiel, čo predstavuje medziročný nárast 19 %.
Prekážkou ďalšieho rozvoja vietnamského automobilového priemyslu je nedostatočne rozvinutá infraštruktúra. Dopyt je preto vládou zámerne obmedzovaný systémom vysokých registračných poplatkov, dovozných licencií a vysokých dovozných ciel, aby neprišlo k celkovému kolapsu dopravy. Ceny automobilov sa v dôsledku ochranárskych opatrení vlády dostali na jedny z najvyšších na svete, priemerná cena automobilu vo Vietname je približne 2 krát vyššia ako vo vyspelých krajinách (USA, EU, Japonsko) a približne 1,5 krát vyššia ako priemerná cena v krajinách ASEAN.
Vláda VSR plánuje katastrofálnu dopravnú situáciu vo veľkých mestách riešiť výstavbou metra (HCMC) a nadzemnou koľajovou dopravou. Elektronický priemysel, je z veľkej časti závislý na spolupráci so zahraničnými investormi a sústreďuje sa na montáž ich výrobkov.
Priemysel informačných technológií (IT) je najrýchlejšie rastúcim priemyselným odvetvím vo Vietname. IT priemysel rástol v období 2000-2010 priemerným ročným tempom 20 – 25 %.
Priemysel výroby hardware (HW) dosiahol v roku 2011 obrat 4,68 mld. USD a priemysel výroby software (SW) obrat 880 mil. USD. Priemysel HW dnes zamestnáva cez 110.000 zamestnancov najmä vo výrobe počítačových súčiastok a pri kompletizácii počítačov. Za posledných 10 rokov dosiahol objem PZI do výroby HW vo Vietname asi 5,7 mld. USD. V krajine pôsobia firmy ako IBM, HP, Sony, Fujitsu, Hitachi, Canon, Fuji, Panasonic, NEC, Foxconn a iní.
Vláda VSR venuje rozvoju IT značnú pozornosť, do roku 2020 chce vychovať 1 mil. IT inžinierov a sprevádzkovať 23 high-tech parkov (10 je už v prevádzke).
Stavebníctvo
Sektor výroby stavebných materiálov (najmä výroba cementu a ocele) pokračoval v roku 2013 v stagnácii, najmä s ohľadom na pretrvávajúci nepriaznivý stav v realitnom sektore. Ponuka stavebných materiálov prevyšovala dopyt a výrobcov stavebných materiálov trápili vysoké nepredané zásoby.
Realitný trh sa až do roku 2011 vyznačoval dlhodobou prevahou dopytu nad ponukou a následným rýchlym rastom cien. Dôvodmi boli nárast populácie, najmä v produktívnom veku, vysoké tempo urbanizácie a množstvo pracovníkov migrujúcich z vidieka do veľkých miest. Situácia sa však v roku 2012 zmenila a stavebníctvo sa ocitlo v neľahkej situácii. Viacero developerských projektov bolo pozastavených v dôsledku stabilizačných opatrení vlády, alebo zhoršeného prístupu k novým úverom.
Ceny nehnuteľností začali po prvý krát klesať a prišlo k spľasnutiu realitnej bubliny. V roku 2013 bolo nepredaných viac ako 100.000 bytov v odhadovanej hodnote 3,6 mld. USD.
V súčasnosti je urbanizovaných takmer 30 % krajiny, do roku 2020 by to malo byť 44 %. Podľa vládneho plánu urbanizácie by v roku 2020 malo byť vo Vietname 10 veľkých mestských centier.
Hlavnými urbanizačnými centrami sú mestá Hanoj v severnom Vietname, Da Nang v strednom Vietname a Ho Chi Minh City v južnom Vietname. Ďalšími urbanizačnými centrami majú byť mestá Viet Tri, Thai Nguyen, Ha Long, Vinh, Nha Trang, Buon Ma Thuot a Can Tho.
Pri ďalšom rozvoji mestskej a bytovej zástavby sa počíta s užšou spoluprácou medzi mestami, najbližším okolím a priemyselnými parkami. Prioritou bude zdokonalenie dopravnej a komunikačnej infraštruktúry, zlepšenie kvality životného prostredia a vodných zdrojov.
Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov
Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov rástli v roku 2013 medziročne o 2,7 %, a na raste HDP krajiny v roku 2013 (+5,42 %) sa podieľali 0,4 %. Slabší výsledok bol ovplyvnený najmä nízkymi svetovými cenami niektorých dôležitých komodít (napr. ryža, káva, čaj) a nepriaznivým počasím najmä v regiónoch pestujúcich kávu. Export tohto sektora predstavuje 27,5 mld. USD, 0,7 % medziročný nárast.
Aj napriek tomu, že podiel poľnohospodárstva na tvorbe HDP postupne klesá (v roku 2011 bol podiel na HDP krajiny 22%), jedná sa o veľmi významný ekonomický sektor, ktorý zamestnáva viac ako 70 % práceschopného obyvateľstva. Povolenie na súkromné podnikanie a postupné uvoľňovanie domáceho i zahraničného obchodu umožnilo, aby sa Vietnam zmenil z krajiny závislej na dovoze potravín na aktuálne najväčšieho svetového exportéra ryže (v roku 2012 preskočil Thajsko), druhého (po Brazílii) najväčšieho exportéra kávy a najväčšieho svetového exportéra čierneho korenia a kešu orieškov.
Vietnamské poľnohospodárstvo je prosperujúcim sektorom s veľkým potenciálom rastu. Rastúca mechanizácia a zavádzanie moderných technológií predstavujú perspektívu dovozu poľnohospodárskych strojov, priemyselných hnojív a potravinárskych technológií. Každoročne rastie aj dovoz pšenice a krmiva pre živočíšnu výrobu.
Rastlinná výroba. Najvýznamnejšou plodinou je ryža, ktorá sa pestuje na 80% obhospodarovanej pôdy. Produkcia ryže dosiahla v roku 2011 43 mil. ton, čo predstavuje medziročný nárast o 3 mil. ton. Export ryže v roku 2013 predstavoval 6,61 mil. ton, 17,4 % medziročný pokles. Druhou najvýznamnejšou plodinou je kukurica (produkcia 5 mil. ton v roku 2011), rozšírené je aj pestovanie manioku, cukrovej trstiny, bavlny, ovocia a zeleniny, kávy, čaju, kaučuku a kešu orieškov.
Živočíšna výroba sa zatiaľ rozvíja pomaly a jej výkony nezodpovedajú potenciálu vietnamského trhu, čo vytvára priestor pre zahraničných dodávateľov mäsa a mlieka. Základom živočíšnej výroby je chov prasiat, hydiny a hovädzieho dobytka. Vietnam nie je stále sebestačný vo výrobe mlieka, vietnamská produkcia pokrýva len 30% domácej spotreby. Rýchlo sa v posledných rokoch rozvíja chov rýb a morských živočíchov, produkcia tohto sektora dosiahla v roku 2011 5,4 mil. ton a vývoz rýb a morských plodov dosiahol objem 6,1 mld. USD. Rozšírený je priemyselný chov ryby pangasius, určený najmä na export. Vietnam je 4. najväčším svetovým vývozcom rýb, ryby a produkty z nich tvoria 4% vietnamského HDP a 6% z celkového vývozu krajiny.
Služby
Sektor služieb rástol počas prvých 9 mesiacov 2013 medziročne o 5,9 %, a na raste HDP krajiny v roku 2013 (+5,42 %) sa podieľal 2,5 %.
V nasledujúcom období sa očakáva prudký rast tohto sektora (ročne o 8,85 %, do roku 2020 bude jeho podiel na domácom HDP tvoriť 42-43 %), a to najmä v bankovníctve, finančníctve, poisťovníctve, IT a v maloobchodnom predaji. Sektor služieb sa stáva jedným z najatraktívnejších aj z hľadiska zahraničných investícií.
Maloobchod. Maloobchodné tržby vo Vietname za rok 2013 rástli medziročne o 12,6 % a dosiahli sumu 124,64 mld. USD. Tržby v minulých rokoch rástli medziročne priemerne o 20 %. Nákupné správanie obyvateľstva sa prudko mení v prospech moderných retailových reťazcov a maloobchodný trh ponúka veľa príležitostí pre domácich aj zahraničných podnikateľov. Krajina s 90 miliónmi obyvateľov má naďalej neuspokojujúcu ponuku supermarketov a nákupných centier. Zahraničné skupiny v súčasnosti vlastnia 40 % z približne 700 supermarketov vo Vietname. Zo 125 obchodných centier má 31 zahraničného vlastníka.
Telekomunikačný sektor (TS) plánuje vláda VSR reštrukturalizovať tak, aby na trhu ostali iba 3-4 zdravé spoločnosti. TS zaznamenal v období 2012-2013 značné zmeny, ostrú konkurenciu, viaceré fúzie, ale aj veľké zisky spoločností Viettel Group a Viet Nam Posts and Telecommunications Group (VNPT). Operátorom mobilným sietí dominujú štátom vlastnené spoločnosti Viettel, VinaPhone a MobiPhone, ktoré spolu predstavujú 95% trhového podielu. Viacero menších telekomunikačných operátorov sa po ťažkostiach v roku 2012 stiahlo z trhu.
Logistika. Experti očakávajú, že export Vietnamu sa do roku 2020 strojnásobí. Vietnam je exportom ťahaná ekonomika, ale slabá komerčná infraštruktúra a náklady logistických služieb ju v porovnaní s okolitými krajinami robia menej konkurencieschopnou. Hodnota prepravovaného tovaru rastie posledných 15 rokov ročne o 12% ale investície do infraštruktúry tomu nezodpovedajú. Najväčšími nedostatkami sú vysoké prepravné náklady, slabý prístup k prístaviskám, prepojenia medzi jednotlivými dopravnými cestami. Sektor si vyžaduje rozsiahle investície, vláda VSR vidí možné riešenie v PPP projektoch.
Turizmus. Vietnam v prvej polovici 2014 privítal 4,29 mil. medzinárodných turistov (medziročný nárast 21,1 %. Najväčší nárast zaznamenali turisti prichádzajúci z Číny, Laosu a Ruska. Vietnamský turistický sektor plánuje v roku 2014 pritiahnuť do krajiny 8 miliónov medzinárodných turistov, obslúžiť 40 mil. domácich turistov a zarobiť 10,8 mil. USD. Vietnam má potenciál pritiahnuť do krajiny ešte viac turistov, trpí však nedostatkom investícií, nerozvinutou infraštruktúrou, nízkou kvalitou poskytovaných služieb a slabou konkurenciechopnosťou. Počet vietnamských turistov cestujúcich do zahraničia taktiež medziročne narástol, najviac sa vycestovalo do Číny, Thajska a Kambodže.
Poisťovníctvo. Systém zdravotného poistenia sa pomaly rodí. Zamestnávateľ aj zamestnanec sú povinní prispievať na zdravotné poistenie, postupne sa zavádza základné zdravotné poistenie pre študentov a starých ľudí. Mimo povinného zdravotného poistenia existuje aj nadštandardné a dobrovoľné zdravotné poistenie, ktorého sa zatiaľ zúčastňuje len malé percento populácie. V roku 2009 bolo zdravotne poistených necelých 4 mil. obyvateľov (4,5%), v roku 2013 približne 5%. Poistný trh VSR v roku 2013 rástol o 10 % v neživotnom poistení a o 15 % v životnom poistení. Vybrané poistné za rok 2013 predstavovalo v životnom poistení 1,01 mld. USD a v neživotnom poistení 1,19 mld. USD. Vybraté poistné za rok 2012 predstavovalo celkovo 1,93 mld. USD (+11% medziročný nárast), z čoho neživotné poistenie tvorilo 1,08 mld. USD (medziročne +10,2%) a životné 853,3 mil. USD (+12%).
Lídrom na trhu neživotného postenia bola v roku 2012 spoločnosť Bao Viet Insurance s 23,8% podielom na trhu (poistné vo výške 260 mil. USD), nasledovaný Petro Vietnam Insurance JS s 20,4% podielom (poistné 221 mil. USD). Medzi ďalšie poisťovne na domácom trhu patria poisťovne Prudential, Manulife, AIA Vietnam, ACE Life, Dai-ichi Life, Korea Life, Previor, Cathay Life a Great Eastern Life. Trh s poistením vo VSR ostáva stabilný a ponúka veľký potenciál zahraničným investorom.
Zdravotníctvo. V roku 2008 bolo v krajine 1062 štátnych a 77 súkromných nemocníc, registrovaných bolo aj 33.000 zdravotných stredísk. S ohľadom na veľkú populáciu Vietnamu sú to nedostatočné počty a obsadenosť lôžok v nemocniciach sa pohybuje na úrovni 165-200%. Vietnam preto plánuje výstavbu veľkého množstva štátnych aj súkromných nemocníc, v prvej fáze najmä v Hanoji a v HCMC, v ďalšej fáze do roku 2020 aj v provinciách. Nedostatočný je aj počet personálu (0,57-1,09 na lôžko), čím trpí kvalita starostlivosti o pacientov.
Celkové výdavky obyvateľov Vietnamu za zdravotnícke služby narástli z 6,55 mld. USD v roku 2008 na 12 mld. USD v roku 2013. Okrem toho, Vietnamci ročne minú približne 1 mld. USD za poskytnuté zdravotnícke služby v zahraničí. Štátne výdavky na obyvateľa vzrástli z 24 USD v roku 2008 na približne 95 USD v súčasnosti. Je zrejmé, že Vietnam predstavuje pre poskytovanie zdravotníckych služieb veľmi perspektívny trh. StoxPlus predpovedá jeho medziročný rast v období 2012-2017 o 15 %.
Farmaceutický trh VSR je schopný uspokojiť len 50% domáceho dopytu po liekoch. Lieky sú drahé, existujú relatívne malé zásoby a niektoré lieky sa vo Vietname vôbec nevyrábajú (anestéza, detoxikácia, lieky proti rakovine, vysokému krvnému tlaku a podobne). Dopyt po liekoch a zdravotníckych prostriedkoch v posledných rokoch dynamicky rastie v súvislosti s rastúcou životnou úrovňou obyvateľstva. Trh s farmaceutickými výrobkami dosiahol v roku 2012 objem 2,2 mld. USD ďalej by mal rásť priemerne o 19% a v roku 2015 sa očakáva nárast na úroveň 5,2 mld. USD. Výroba zdravotníckych zariadení a medicínskych riešení nie je zatiaľ rozvinutá. V roku 2015 sa očakáva objem jej domácej výroby vo výške 1 mld. USD.
Infraštruktúra
Pre obdobie 2011-2015 schválilo Ministerstvo dopravy VSR projekty dopravnej infraštruktúry v celkovom objeme 40 mld. USD. Vzhľadom na to, že štátny rozpočet VSR nedisponuje dostatočným objemom prostriedkov na realizáciu ambicióznych projektov, je vítaný miestny aj zahraničný súkromný kapitál s využitím foriem ako PPP (Public Private Partnership), BOT (Build-Operate-Transfer) alebo BT (Build-Transfer).
Podľa medzinárodných štandardov je vietnamská infraštruktúra veľmi slabo rozvinutá. Najhoršia situácia je v oblasti pozemnej dopravy, ktorej úroveň je jednou z hlavných bŕzd rozvoja odľahlých a horských oblastí. Celková dĺžka pozemných komunikácií vo VSR je 222.000 km, z čoho však väčšina má nespevnený povrch zlej kvality, asfaltové cesty majú dĺžku len 53.000 km, v období dažďov je cca 100.000 km ciest nezjazdných. Vietnamská vláda preto pripravuje masívne investície do výstavby cestnej siete. Za týmto účelom zriadila Vietnam Express Way Development Investment Company, pod ktorú spadá celková výstavba a údržba nových ciest. Rozvoj vietnamskej cestnej siete sa v najbližšom období bude sústreďovať na výstavbu diaľničnej siete v plánovanej dĺžke 6.313 km (diaľnica sever-juh z Hanoja do Can Tho v hodnote 15 mld. USD, okruhy okolo Hanoja, HCMC a ďalšie).
Železničná sieť je dlhá 2.600 km a tvorí ju 7 jednokoľajových tratí. Najdlhšia a najdôležitejšia je spojnica Hanoj – Hočiminovo mesto v dĺžke 1.730 km. Železničná trať VSR je tvorená nasledovne:
- Koľaje s rozchodom 1,000 mm - trať v dĺžke 2,169 km,
- Koľaje s rozchodom 1,435 mm - trať v dĺžke 178 km,
- Koľaje s duálnym rozchodom – 1,000 mm a 1,435 mm - trať v dĺžke 253 km.
Na celej trati sa nachádza 1,790 železničných mostov, 24 kombinovaných mostov, 39 tunelov a 278 staníc. Väčšina z celkového vozového parku cca 400 lokomotív a 4.700 vagónov je stará a opotrebovaná. V roku 2008 vyrobili Vietnamské železnice vo vlastnej réžii prvých 20 lokomotív s výkonom 1,900 HP. Vietnamské železnice plánujú v nasledujúcich rokoch predovšetkým ďalšie zlepšenie bezpečnosti tratí, modernizáciu signalizácie a zabezpečenie železničných prejazdov. Program rozvoja a modernizácie vietnamských železníc predpokladá aj nákup viacerých koľajových vozidiel (lokomotívy, osobné vozne, nákladné vagóny).
Predseda vlády VSR schválil v roku 2009 rozvojový plán železníc do roku 2020 a stratégiu do roku 2030. Súčasťou je aj postupné vybudovanie vysokorýchlostnej železnice z Hanoja do HCMC v dĺžke 1.555 km s rozchodom 1.435 mm, s kompletizáciu do roku 2030.
Riečna sieť je pomerne rozsiahla a využiteľná najmä pre lacnú nákladnú dopravu. Na severe sa jedná o Červenú rieku a na juhu rieku Mekong. Vo Vietname existuje 9 morských prístavov, z ktorých majú 4 medzinárodný význam. V južnej časti ide o Saigon Port, stredný Vietnam využíva prístav v Danangu a v severnej časti slúži prístav v Haiphongu. V januári 2013 bol do prevádzky spustený najväčší a najhlbší medzinárodný prístav v krajine - Cai Mep Thi Vai International Port v južnej provincii Ba Ria-Vung Tau, s cieľom uspokojiť narastajúci dopyt po námornej kontajnerovej doprave a slúžiť ako prepravné centrum spájajúce krajiny v regióne delty Mekongu.
Letecká doprava je relatívne na kvalitnej úrovni. Vietnam má celkove 24 letísk, z toho 10 medzinárodných (Noi Bai International Airport v Hanoji, Tan Son Nhat International Airport v Ho Chi Minh City, Da Nang International Airport v Da Nangu, Cam Ranh v Nha Trangu, Cat Bi International Airport v Hai Phong , a v mestách Can Tho, Chu Lai, Da Lat, Hue). V decembri 2012 sa otvorilo nové medzinárodné letisko na najväčšom a najľudnatejšom (100.000 obyvateľov) ostrove krajiny Phu Quoc, s potenciálom najmä v oblasti turizmu (13% medziročný nárast). S cieľom správy vietnamských letísk, zaistenia ich bezpečnosti a ochrany, ako aj dovozu letištných zariadení a technológií, bola Ministerstvom dopravy VSR v roku 2012 založená štátna spoločnosť Airports Corporation of Vietnam. Sídli v priestoroch letiska Than Son Nhat v Hočiminovom meste. Na svojej stránke (http://en.vietnamairport.vn/) zverejňuje aj niektoré výberové konania.
Aktuálne je vo výstavbe nový medzinárodný terminál letiska Noi Bai v Hanoji, s plánovaným dokončením v decembri 2014. Letisko Noi Bai prepravuje 12 mil. cestujúcich ročne. Plánovaná je tiež expanzia domáceho terminálu letiska Than Son Nhat v Hočiminovom meste. Letisko Than Son Nhat v HCMC má v roku 2020 dosiahnuť svoju maximálnu kapacitu 25 mil. odbavených cestujúcich ročne, pričom nie je priestor na jeho ďalšie rozšírenie. Aj preto sa navrhuje výstavba nového letiska Long Thanh International Airport.
Ministerstvo plánovania a investícií VSR odhaduje dopyt po investičnom kapitáli ďalšieho rozvoja leteckej infraštruktúry vo VSR na 8 mld. USD ročne. Vietnamská vláda otvorila výstavbu letísk zahraničným investorom, možnosť účasti i formou BOT a taktiež očakáva financovanie z prostriedkov rozvojovej pomoci.
Počet prepravených cestujúcich ročne stúpa o 10-15%, v roku 2012 dosiahol 38 mil., v roku 2013 44 mil. Obdobným tempom rastie aj letecká nákladná preprava.
Členstvo v medzinárodných organizáciách a účasť v integračných procesoch
ADB, APEC, APT, ARF, ASEAN, CP, EAS, FAO, G-77, IAEA, IBRD, ICAO, ICRM, IDA, IFAD, IFC, IFRCS, ILO, IMF, IMO, IMSO, INTERPOL, IOC, IOM, IPU, ISO, ITSO, ITU, MIGA, NAM, OIF, OPCW, UN, UNCTAD, UNESCO, UNIDO, UNWTO, UPU, WCL, WCO, WFTU, WHO, WIPO, WMO, WTO.
Významný vplyv na rozvoj ekonomiky Vietnamu malo v roku 2006 udelenie doložky najvyšších výhod Kongresom USA a prijatie do Svetovej obchodnej organizácie WTO v januári 2007. Podnikateľské prostredie, vymedzené členstvom v tejto ekonomickej organizácii je základom pre vyváženejšie vzťahy, efektívnejšiu a transparentnejšiu spoluprácu Vietnamu s ostatným svetom. Členstvo v štruktúrach WTO sa hodnotí veľmi pozitívne, preto má Vietnam lepšiu možnosť presadiť sa na svetových trhoch a množstvo vietnamských výrobkov je oslobodených od taríf a kvót. Zahraniční investori vnímajú toto členstvo viac ako pozitívne, nakoľko sa rekordne zvýšil objem PZI. Postupné otváranie ekonomiky však má aj svojich kritikov a oponentov, ktorí tvrdia, že členstvo vo WTO vedie k vysokej inflácii z dôvodu citlivosti vývoja na svetových trhoch.
Vietnam prispôsobuje svoju zahraničnú politiku globalizácii a vynakladá intenzívne úsilie na prilákanie zahraničného kapitálu. Kľúčovým momentom bolo prijatie Vietnamu za člena Združenie krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) v júli 1995. Vplyv Vietnamu v združení neustále rastie, čoho dôkazom je aj pozícia predsedníckej krajiny ASEAN v roku 2010. V novembri 1998 vstúpil Vietnam do organizácie Ázijsko-tichomorské hospodárskej spolupráce (Asia-Pacific Economic Cooperation - APEC), v roku 2006 sa v Hanoji konal summit APEC. Vietnam je členom mnohých ďalších medzinárodných a regionálnych organizácií (OSN, Hnutia nezúčastnených krajín - HNK), ekonomických inštitúcií (MMF, Ázijskej rozvojovej banky - ADB) a rôznych foriem dialógov ako Stretnutie Ázia - Európa (ASEM), Ázijské regionálne fórum (ARF). V r. 2008-2009 zastával post nestáleho člena BR OSN.
VSR je aktívna na pôde OSN v rámci Ázijskej regionálnej skupiny a v globálnych otázkach kultúry, presadzovania koncepcie vyhlásenia JVA za pásmo bez jadrových zbraní a pod.
V súčasnosti Vietnam vyjednáva podpísanie šiestich dohôd o voľnom obchode (FTA): s EÚ, Čínou, Japonskom, Južnou Kóreou, USA a Colnou úniou Rusko, Bielorusko, Kazachstan. Ich podpísaním sa uľahčí vstup vietnamských firiem na trhy partnerských krajín.
V roku 2015 sa očakáva vytvorenie ekonomickej komunity krajín ASEAN s voľným pohybom tovaru, kapitálu, služieb a pracovnej sily a výrazným znížením colných sadzieb a taríf.
EÚ – VIETNAM
Zmluva o priateľstve a spolupráci/Partnership and Co-operation Agreement (PCA), PCA bola podpísaná 27.6.2012 v Bruseli a nahrádza staršiu zmluvu o spolupráci medzi EÚ a Vietnamom podpísanú v roku 1995. PCA musí prejsť ratifikačným procesom v parlamentoch členských krajín EÚ.
Dohoda o voľnom obchode/Free Trade Agreement (FTA)
V poradí už siedme kolo vyjednávaní o FTA prebehlo 17.-21.3.2014 v Hanoji, nasledujúce kolo sa uskutoční 23.-27.6.2014 v Bruseli. Ambíciou je uzavrieť vyjednávania podpisom FTA do konca októbra 2014. FTA je komplexná dohoda založená na princípoch WTO, pokrýva problematiku tovaru, služieb, investícií a ďalších oblastí vzájomného záujmu. Podpis FTA prinesie elimináciu tarifných a netarifných prekážok obmedzujúcich vzájomný obchod a vstup na trh. FTA upravuje aj otázku ochrany práv duševného vlastníctva. EÚ je v súčasnosti najväčšou exportnou destináciou Vietnamu a smeruje sem 19 % exportu krajiny.
V rebríčku najväčších obchodných partnerov krajiny patrí EÚ 3. pozícia. Vývoz z EÚ do VSR dosiahol v roku 2013 hodnotu 6 mld. EUR, dovoz 22 mld. EUR. Z krajín EÚ zaznamenalo najväčší export (2 mld. EUR) aj import (5 mld. EUR) Nemecko.
Zdroj: MZV v spolupráci