Programy podpory zahraničného obchodu, technickej a finančnej pomoci, projekty regionálnej spolupráce
Rozvojová
Vietnam je veľkým príjemcom ODA, ktorá je popri PZI najdôležitejším vonkajším zdrojom financií. Objem poskytovanej rozvojovej pomoci sa výrazne zvýšil po roku 1993, kedy si Vietnam urovnal svoje vzťahy s MMF a začal pracovať na zlepšení vzťahov s USA, čo mu otvorilo cestu k finančným zdrojom medzinárodných finančných inštitúcií (MMF, WB, ABB) a kladne ovplyvnilo aj záujem bilaterálnych prispievateľov (hlavne Francúzska, Japonska, Švédska apod.). Od roku 1993 do roku 2013 poskytli medzinárodní poskytovatelia Vietnamu ODA vo výške 78 mld. USD. Projekty zahraničnej pomoci sú predovšetkým nasmerované na oblasť infraštruktúry (modernizácia cestnej siete, železníc, elektrifikácia apod.), ochranu životného prostredia a sociálnu oblasť (boj proti chudobe a hladu vidieka, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, eliminácia populačnej explózie atď.). Vietnam dokázal efektívne zužitkovať poskytovanú pomoc na splnenie miléniových rozvojových cieľov v oblastiach odstránenia hladu a vytiahnutia sa krajiny z pásma chudoby.
V roku 2010 bol Vietnamu priznaný štatút krajiny so stredným príjmom (t.j. HDP na obyvateľa vo výške 1.000 USD) a výška ODA dosiahla 7,9 mld. USD. V roku 2013 dosiahla výška ODA pre Vietnam 6,45 mld. USD a podobná sa očakáva aj v roku 2014. Je však potrebné zohľadniť, že s rastom ekonomiky krajiny sa bude objem ODA pre Vietnam zmenšovať a podmienky úverov sa stanú menej výhodnejšími ako doposiaľ.
EÚ je v súčasnosti jedným z vedúcich poskytovateľov ODA vo Vietname (celkovo v objeme 754 miliónov EUR na rok 2012) a zaviazala sa svoj príspevok v období 2014-2020 navýšiť. Vzhľadom na najnovšie získaný status Vietnamu ako nižšej stredno-príjmovej krajiny, zvažujú niektoré členské štáty EÚ (UK, NE, SWE, DK, FIN) postupné ukončenie svojej rozvojovej pomoci od roku 2014.
SR zaradila VSR medzi projektové krajiny slovenskej ODA v Strednodobej stratégii na roky 2009-2013, ako aj v dvoch národných programoch (na rok 2009 a 2010). V tomto období sa realizovali 2 projekty, a to v zdravotníctve (občianske združenie MAGNA Deti v núdzi - projekt Vybudovanie integrovanej starostlivosti v oblasti prenosu HIV z matky na dieťa v Národnej pediatrickej nemocnici v Hanoji, 2009-2011) a v oblasti vzdelávania (Slovensko-vietnamská obchodná komora, Nadácia Hayek, projekt Inovatívne ekonomické a podnikateľské vzdelávanie ako súčasť rozvoja Vietnamu, 2009-2011). Do Národných
V rámci Strednodobej stratégie rozvojovej spolupráce SR na roky 2014-2018 Vietnam ako teritoriálna priorita nefiguruje, ale počnúc akademickým rokom 2014/2015 sa počet vládnych štipendií SR pre Vietnam zvýšil na 5. V roku 2014 má SR záujem podieľať sa na projekte zameranom na odovzdávanie slovenských skúseností počas reformy riadenia verejných financií pre Národné zhromaždenie VSR, a to využitím nástroja ODA - programu CETIR.
Podpora obchodných aktivít podnikateľských subjektov zo SR
ZÚ SR v Hanoji, má v súvislosti so zabezpečovaním úloh ekonomickej diplomacie nadviazané vzťahy a vytvorený model spolupráce s najdôležitejšími vietnamskými partnermi zameranými na pomoc a podporu zahraničným investorom. Do tejto spolupracujúcej siete patrí Vietnamská obchodná a priemyselná komora VCCI, agentúra na podporu obchodu a investícií VIETRADE, agentúra pod správou mesta Hanoj HAFACEN, agentúra pod správou Hočiminovho mesta ITPC. Obchodné komory a združenia pomáhajú slovenským firmám pri hľadaní obchodných partnerov, pri prieskume trhu a pri organizovaní obchodných stretnutí. V ekonomickom a obchodnom centre krajiny v HCMC sa nachádza Generálny honorárny konzulát SR.
Významným prostriedkom pre poznanie vietnamského trhu a pre nadviazanie osobných kontaktov medzi podnikateľmi sú oficiálne návštevy vládnych predstaviteľov za sprievodu podnikateľských misií.
Organizovaniu misií slovenských podnikateľov do Vietnamu napomáha ZÚ SR v Hanoji, SOPK a jej regionálne pobočky v SR, agentúra SARIO, Slovensko-vietnamská obchodná komora SVCC.
Účasť na výstavách a veľtrhoch:
Ak má slovenský exportér seriózny záujem o presadenie sa na trhu v určitej komodite je vhodné z dôvodu zviditeľnenia sa zúčastniť sa na veľtrhu alebo výstave. V apríli 2013 sa slovenské spoločnosti zúčastnili na najväčšom všeobecnom veľtrhu EXPO 2013 v Hanoji, a v auguste 2013 na výstave zdravotníckej techniky MediPhram Expo v HCMC. Zoznam odporúčaných výstav je aktualizovaný aj na www.mzv.sk/hanoj.
Spolupráca s veľkými vietnamskými importérmi:
Vo Vietname existujú veľké štátne firmy, ktoré majú fungujúce distribučné kanály a významný podiel na trhu. Zvlášť v prípadoch komodít podliehajúcich importným licenciám, môžu tieto firmy úplne kontrolovať trh. Spolupráca s týmito firmami zaručuje jednoduché presadenie sa na trhu.
Zmluvná základňa bola zosúladená so záväzkami, ktoré pre SR vyplývajú z členstva v EÚ. Po vstupe SR do EÚ boli medzi vládami SR a VSR podpísane nasledovné dohody:
- Dohoda medzi SR a VSR o hospodárskej spolupráci (Hanoj, 16.10.2006),
- Dohoda medzi SR a VSR o zamedzení dvojitého zdanenia (Hanoj, október 2008),
- Dohoda medzi SR a VSR o vzájomnej podpore a ochrane investícií (Hanoj, december 2009).
INVESTÍCIE, ENERGETIKA, VEDA A VÝSKUM
a)
PZI do krajiny dosiahli v roku 2013 výšku 21,6 mld. USD, čo znamená medziročný nárast o 54,5 %, a to po 4 rokoch neustáleho poklesu. Najväčším PZI projektom vo Vietname, s celkovým kapitálom v objeme 9 mld. USD je v poradí druhá vietnamská rafinéria Nghi Son, ktorá sa v centrálnej provincii Than Hoa začala budovať v roku 2013 a po dokončení bude najväčšou v JV Ázii. Jednou z najvýznamnejších nových investícií je aj závod na mobilné telefóny spoločnosti Samsung, ktorý sa v hodnote 2 mld. USD buduje v severnej provincii Thai Nguyen s očakávaným spustením do prevádzky v marci 2014. Teritoriálne najviac PZI smerovalo do severnej provincie Thai Nguyen, strednej Binh Thuan a Thanh Hoa a severnej Hai Phong.
Najväčším investorom do Vietnamu bolo v roku 2013 Japonsko (približne 27 % podiel na celkovom objeme PZI), nasledované Singapurom, Južnou Kóreou, Čínou, Ruskom a EÚ. PZI sektor dosiahol v roku 2013 prebytok obchodnej bilancie vo výške 13,9 mld. USD a prispel značnou mierou k rozvoju krajiny v uplynulom roku.
Konkurencia sa oblasti atraktivity PZI v regióne JV Ázie zostruje, konkurenciou Vietnamu sú najmä Indonézia, Thajsko a novým investičným hitom je Mjanmarsko, kam Japonsko investovalo už miliardy USD. Japonsko má v Thajsku registrovaných viac ako 7.000 spoločností, oveľa viac ako vo Vietname.
Vietnam trpí nedostatočne rozvinutou infraštruktúrou, nízkou kvalitou ľudských zdrojov, nerozvinutými podpornými odvetviami priemyslu, nekonzistentnými zákonmi a komplikovanými administratívnymi postupmi.
b) Energetická politika krajiny
Vietnam, ako krajina s viac ako 90 mil. obyvateľmi a očakávaným rastom HDP v roku 2014 +5,8% potrebuje s ohľadom pokračujúcej industrializácie a zabezpečenia ďalšieho hospodárskeho rastu krajiny spoľahlivú dodávku elektrickej energie. Za účelom zaistenia dostatočnej dodávky el. energie a pokrytia neustále rastúcej spotreby, vietnamská energetická politika zdôrazňuje potrebu diverzifikácie energetického mixu krajiny pri maximálnom využití domácich energetických zdrojov (ropa, uhlie, vodná energia, zemný plyn).
Energetický sektor vo Vietname:
- Spotreba elektrickej energie vo Vietname vzrastie z 86,9 mld. kWh v roku 2010 na očakávaných 750 mld.
- V roku 2010 disponoval Vietnam výrobnými kapacitami elektrickej energie s celkovým výkonom 21.000 MW, do roku 2020 sa očakáva ich ďalší rast o 8,74% ročne na celkový výkon 75.000 MW, a v roku 2030 až na 146.000 MW.
- V rámci budovania prenosovej siete sa má v období 2011 – 2020 postaviť 13.300 km liniek vysokého napätia 500 kV a 26.500 km liniek napätia 220 kV.
- Celkové investície do rozvoja energetiky v období 2011 – 2020 dosiahnu 49 mld. USD a v období 2021-2030 ďalších 75
- Energetický sektor je prevažne majetkom štátu. Od roku 1995 je rozdelený medzi tri hlavné firmy, ktoré zároveň patria medzi najväčšie firmy vo Vietname. Sú to Vietnam National Oil and Gas Group (PetroVietnam)
- Nakoľko hlavným zdrojom výroby elektrickej energie boli doteraz hydroelektrárne, bola podporovaná ich výstavba. Taktiež sa však plánuje a podporuje výstavba tepelných elektrární. Do
- Vietnam obmedzí export uhlia a začne ho dovážať, aby bol zabezpečený dostatok paliva. V roku 2013 Vietnam potreboval 32,5 mil. ton energetického uhlia a v roku 2015 bude potrebovať až 44 mil.
- Paradoxom je, že Vietnam vyváža energetické uhlie do Číny pre tamojšie elektrárne a odtiaľ dováža elektrickú energiu na posilnenie dodávok pre domácu spotrebu. Z tohto dôvodu je výrazná snaha Vietnamu o urýchlenú výstavbu elektrární, predovšetkým tepelných, pri využití domáceho antracitu a zemného plynu.
- Hlavným problémom budovania nových elektrární je nedostatok finančných zdrojov na tak prudký vývoj energetiky. Vietnamská vláda nie je schopná pokryť investície z vlastných zdrojov a preto otvorila toto odvetvie pre zahraničných investorov. Investovať
ELEKTRICKÁ ENERGIA
Inštalovaná výrobná kapacita:
- 2005: 11.340 MW
- 2011: 22.029 MW
- 2020: 75.000 MW
- 2030: 146.000 MW
Rozdelenie inštalovanej výrobnej kapacity podľa zdroja paliva:
- vodné elektrárne (40%)
- tepelné elektrárne spaľujúce zemný plyn (40%)
- tepelné elektrárne spaľujúce uhlie (20%)
- tepelné elektrárne spaľujúce domáce uhlie (56%)
- tepelné elektrárne spaľujúce prírodný plyn (14%)
- atómové elektrárne (11%)
- vodné elektrárne (9%)
- obnoviteľné
-
Vývoj
-
- v období 2011-2015: očakávaný nárast medziročne +14%
- v období 2016-2020: očakávaný nárast medziročne +11%
- v roku 2030 sa očakáva: 750 mld.
-
- obyvateľstvo (41%)
- služby (5%)
UHLIE
- Je rozsahom najväčší energetický nosič v krajine, s využiteľnými zdrojmi približne 150 mil. ton a s celkovým odhadovaným množstvom zásob 3,8 mld. metrických ton.
- Väčšina zásob je situovaná na severe krajiny, najmä v provincii Quang Ninh.
- Uhoľný priemysel je kontrolovaný štátom vlastnenou spoločnosťou Vinacomin.
- Ťažba v posledných rokoch značne rastie, z objemu 15,9 mil. ton v roku 1995 na úroveň 47 mil.
- Domáca spotreba uhlia predstavovala 20 mil. ton v roku 2009 a má narásť na úroveň 196 mil.
- Výstavbou veľkých tepelných elektrární prudko narastie aj spotreba uhlia. Očakáva sa, že väčšina z nich bude využívať najmä uhlie s vysokou efektívnosťou, importované zo zahraničia.
- Očakáva sa, že Vietnam importuje 12,9 mil.
ROPA
- S ťažbou ropy a zemného plynu sa v krajine začalo v roku 1959, vo veľkom rozsahu až v roku 1990, kedy začala aktivitu spoločnosť Vietsovpetro (spoločný podnik vietnamského Petrovietnam a ruskej firmy Zarubezhneft), o.i. aj na najväčšom ťažobnom poli v krajine, Bach Ho.
- Vietnam je v rámci juhovýchodnej Ázie tretí najväčší producent ropy.
- Zásoby vietnamskej ropy sú odhadované na úrovni 430 mil.
- Ťažba Petrovietnamu predstavovala 15 mil. ton v roku 2011, spoločnosť predpokladá produkciu 90 mil. ton v horizonte 5 nasledujúcich rokov. Aj preto podpísala zmluvy o ťažbe ropy a spolupráci s viacerými štátnymi ropnými spoločnosťami v zahraničí (Nikaragua, Bolívia, Argentína, Kazachstan, Mozambik, Angola, Sudán).
- Až do roku 2009 bola, vzhľadom na nedostatok rafinérskych kapacít vo Vietname, takmer všetka vyťažená ropa exportovaná. Vo februári 2009 sa otvorila rafinéria v Dung Quat a export ropy klesol o 20% na hodnotu 4,96 mld. USD v roku 2010.
- Import ropných
- Rafinéria v Dung Quat je schopná spracovať 6,5 mil. ton surovej ropy ročne, čo predstavuje pokrytie 30-40% domáceho dopytu po palivách.
-
- V poradí druhá rafinéria v krajine Nghi Son sa začala budovať v roku 2013 v centrálnej provincii Thanh Hoa, 215km južne od Hanoja a jej ročná produkčná kapacita bude 10 mil.
ZEMNÝ PLYN
- Vietnam má značné zásoby prírodného zemného plynu, pobrežné ložiská sú odhadované Petrovietnamom na 2,000-2,800 mld. m3.
- Prvý vietnamský plynovod zahájil svoju prevádzku v roku 1995 a prepravuje na pevninu plyn z ložiska Bach Ho, jeho ťažba predstavovala v r. 2009
- Produkcia a spotreba zemného plynu sa predpokladá na úrovni 542 až 616 mld. m3 do
NOVÉ A OBNOVITEĽNÉ ZDROJE
- Výroba
- Prekážkou väčšieho využívania zelenej energie v súčasnosti sú väčšie investičné náklady spojené s jej výrobou v porovnaní s nákladmi na výrobu energie z fosílnych zdrojov (výroba veternej a solárnej energie stojí približne 0,15-0,20 USD/1kW, výroba energie z tepelných elektrární 0,05 USD/1kW).
- Potenciál do budúcnosti je však vysoký a obnoviteľné zdroje budú hrať dôležitú úlohu v energetických plánoch vlády VSR v nasledujúcom období.
- Vláda VSR stanovila svojou Národnou stratégiou zeleného rastu cieľ podielu výroby energie z obnoviteľných zdrojov na celkovo vyrobenej energii na 4,5% v roku 2020 a 6% v roku 2030. Ministerstvo priemyslu a obchodu VSR pripravilo pre investorov do výroby energie z obnoviteľných zdrojov investičné stimuly ako oslobodenie od dane pre zariadenia, ktoré neboli vyrobené vo VSR, daňové prázdniny, alebo oslobodenie od poplatkov za využívanie pôdy, či poplatkov environmentálnej ochrany.
- Vietnam je jedna z najbohatších krajín sveta v zmysle biodiverzity, od riečnych delt až po vysoké pohoria, s hustým systémom riek a jazier, s 3,260 km dlhým pobrežím a viac ako 4,000 ostrovmi. Krajina má potenciál na využitie najmä veternej a solárnej energie.
- Intenzita slnečného žiarenia sa odhaduje na 1,300 – 2,200 kWh/m2/rok, výhodné využitie majú solárne panely, najmä v odľahlých oblastiach hôr alebo delty Mekongu, kde doposiaľ nevedie elektrická sieť.
- Úroveň veternej energie môže na ostrovoch dosiahnuť 4,500 kWh/m2/rok. Potenciál veternej energie vo Vietname je odhadovaný na 513.000 MW.
- Hydroenergetický potenciál sa odhaduje na 1,300 MW.
- Potenciálna výroba energie z biomasy môže dosiahnuť 15 mil. TOE.
JADROVÁ ENERGIA
- Zdroje uránovej rudy boli objavené v severnom a v centrálnom Vietname, ich zásoby sa však odhadujú len na 1,337 ton a zatiaľ k ich ťažbe neprišlo.
- V roku 2008 schválilo Národné zhromaždenie VSR Zákon o atómovej energii.
- Vietnam plánuje do roku 2030 postaviť celkovo 8 jadrových elektrární a 13 reaktorov, a to v provinciách Ninh Thuan, Binh Dinh, Phu Yen, Ha Tinh a Quang Ngai, s očakávanou kapacitou spolu 15,000-16,000 MW.
- Prvé dve atómové elektrárne v krajine budú postavené v centrálnej provincii južného Vietnamu v Ninh Thuan, každá s inštalovanou kapacitou 2,000 MW. Prvú atómovú elektráreň „Ninh Thuan 1“ postaví ruský Rosatom, druhú „Ninh Thuan 2“ postaví Japonsko.
- PV VSR začiatkom roka 2014 oznámil, že výstavba prvých 2 atómových elektrární (Ninh Thuan 1 a 2) sa z dôvodu nedostatočnej pripravenosti krajiny odkladá až na rok 2017.
ZAHRANIČNÝ OBCHOD KRAJINY
Dovozné a vývozné podmienky
V súčasnej dobe je oblasť zahraničného obchodu riadená Ministerstvom priemyslu a obchodu VSR. V spolupráci s ním sa na riadení obchodu s určitými komoditami podieľajú i ďalšie ministerstvá.
1. Zakázaný vývoz:
Zbrane, munície, výbušniny, vojenské zariadenia, starožitnosti, narkotiká, toxické chemikálie, drevo, palivové drevo, drevené uhlie, výrobky z dreva pochádzajúceho z domácich lesov, divoké zvieratá, zvieratá a rastliny chránené Ministerstvom poľnohospodárstva, zvláštne kódovacie prístroje a softwarové programy, určené k ochrane štátnych tajomstiev.
2. Zakázaný
Zbrane, munície, výbušniny (s výnimkou priemyslových trhavín), vojenské zariadenia, narkotiká, toxické chemikálie, pornografické a protivládne kultúrne materiály, petardy (s výnimkou pre použitie v námornej doprave), hračky s negatívnym vplyvom na človeka a národnú bezpečnosť (vrátane imitácií zbraní), cigarety (s výnimkou dovozu pre osobné potreby), použité spotrebné tovary, vozidlá s pravostranným riadením, použité automobily, motocykle a náhradné diely (s výnimkou autobusov nad 16 miest mladších 5 rokov a nákladných automobilov nad 5t mladších 5 rokov), použité motory s vnútorným spaľovaním pod 30 konských síl, produkty obsahujúce azbest (zo skupiny amfibolu), rôzne kódovacie prístroje a kódovacie software.
3. Tovary regulované exportnými kvótami:
Kvóty na export tovarov sú po vstupe do WTO odstraňované, Vietnam si však vyhradzuje právo na regulácie niektorých exportných komodít ako ryža, niektoré výrobky z dreva a nerasty (ochrana pred ilegálnymi exploatáciami), a to v súlade s pravidlami WTO.
4. Tovary, ich dovoz podlieha licenčnému režimu (importné kvóty):
Keramické a granitové dlaždice väčšie než 400 x 400 mm, portlandský cement (niektoré druhy), klinker, automobily do 9 miest, motocykle (vrátane trojkolky) kompletné i v forme dielov k montáži, niektoré druhy oceli (guľaté stavebné ocele 6-40 mm, krútené ocele 10-40 mm, V a L ocele 20-100 mm, C,U,I a H ocele pod 120 mm, oceľové trúbky 14-115 mm, zliatinové rúry, pozinkované oceľové plechy 0.25-0.55 mm, oceľové drôty, ostnaté drôty a oceľové siete), tabuľové sklo 1,5 - 12 mm, kancelársky papier, tlačiarenský papier (50-80 g/m2), rafinovaný rastlinný olej, rafinovaný a nerafinovaný cukor.
Licencie vydáva Ministerstvo priemyslu a obchodu VSR v súvislosti s aktuálnymi potrebami vietnamskej ekonomiky. Podpísať dovozné/vývozné kontrakty na vyššie uvedené komodity majú právo iba ekonomické subjekty s platnou dovoznou/vývoznou licenciou vystavenou Ministerstvom priemyslu a obchodu VSR.
Colný systém
Colný systém
- zachovanie vzácnych prírodných zdrojov a surovín a obmedzenie exportu strategického tovaru,
- ochrana domácich výrobcov,
- zaistenie plánovaných príjmov štátneho rozpočtu,
- regulácia spotreby „luxusných tovarov“ a tovary s „negatívnym vplyvom na sociálnu, kultúrnu a národnú bezpečnosť“.
V oblasti vývozu dnes patrí drvivá väčšina tovarov do kategórie s colným rozsahom 0-5 %. V oblasti dovozu sú aplikované sadzby väčšinou v rozsahu 0 - 50 %. Výnimočne vysoké clo, ako bolo uvaľované na niektoré „luxusné“ tovary, ako napr. alkohol (100 %), alebo na tovary, ktorých dovoz „ohrozuje existenciu vznikajúcich nových odvetví“ (napr. na termosky, ale i na pivo 100 %), odstránila bilaterálna dohoda EÚ a VSR o prístupe na trh. Vyššie než 60 % colné sadzby sú uplatňované v malom rozsahu prevažne na tovary, ktorých dovoz predtým podliehal netarifným obmedzeniam, napr. obkladačky, porcelán, výrobky zo skla, elektrické ventilátory, 60 % sadzba je aplikovaná na dovoz mikrobusov a nákladných automobilov do 5 t, 50 % colnou sadzbou je zaťažovaný dovoz konfekcie, obuvi, potravín a podobných výrobkov, „bežne“ vyrábaných vo VSR, nulové, alebo nízke sadzby sú uplatňované na dovozy technológií, surovín a chemikálií nevyrábaných vo VSR, špeciálnych strojov a výrobných zariadení.
Ministerstvo financií VSR plánuje znížiť dovozné clá na autá vyrábané v zahraničí zo 100 na 50 percent. Tento krok je v súlade s medzinárodnými integračnými záväzkami Vietnamu. Napriek určitým kozmetickým zlepšeniam, je vietnamský colný systém ďalej veľmi komplikovaný, heterogénny a nie celkom zodpovedajúci medzinárodným zvykom. Hlavným problémom je existencia príliš mnohých sadzieb, ktorá so sebou prináša množstvo nejasností a často aj nepriehľadný výklad.
S platnosťou
1. Preferenčné tarify - sú aplikované na tovary pochádzajúce zo štátov alebo ekonomických zoskupení, s ktorými má Vietnam dohodu obojstranne zaisťujúcu obchodnú doložku najvyšších výhod, alebo "Most Favoured Nation Status" (MFNS). Vietnam podpísal dohody o MFNS s 66 štátmi a blokmi štátov vrátane EÚ.
2. Bežné tarify - sú aplikované na tovary pochádzajúce zo štátov, s ktorými Vietnam nemá dohodu zaisťujúcu MFNS. Bežné tarify sú o 50 % vyššie než preferenčné tarify. Ministerstvá financií a obchodu majú v individuálnych prípadoch možnosť určitých úprav sadzieb hore i dolu s tým, že maximálna sadzba nesmie prevýšiť preferenčnú sadzbu o viac než 70 %.
Od roku 2003 sa pridala ďalšia kategória:
3. Špeciálne preferenčné tarify - sú aplikované na tovary pochádzajúce zo štátov ASEAN, ktorých maximálna výška je do 20 %, od r. 2006 maximálne 5 %.
Základná štatistika zahraničného obchodu
Export v roku 2013 dosiahol hodnotu 132,2
Import dosiahol v roku 2013
Obchodná bilancia dosiahla v roku 2013 prebytok vo výške 0,863 mld. USD (0,7 % z celkovej hodnoty exportu krajiny), a to len po druhý krát od roku 1992 a po 20 rokoch deficitnej bilancie.
Tovarová štruktúra zahraničného obchodu
Vývoz. Obratovo najväčšími exportnými komoditami sú odevy a textil, telefóny a ich súčasti, ropa, poľnohospodárske produkty a komodity, obuv a nábytok.
Teritoriálne rozdelenie zahraničného obchodu
Vývoz. Najväčšími exportnými destináciami sú USA, EÚ, krajiny zoskupenia ASEAN, Japonsko a Čína. Dlhodobo možno pozorovať nárast podielu najbližších susedov Vietnamu, čo súvisí s prehlbujúcou sa ekonomickou integráciou tohto regiónu a plnením dohôd o voľnom obchode. Aj napriek vzrastajúcemu podielu Číny a krajín ASEAN v teritoriálnej štruktúre vietnamského exportu, však vyspelé trhy zostanú i naďalej hlavnými odberateľmi vietnamského exportu (do vyspelých priemyselných krajín smerujú 2/3 vietnamského exportu).
Najväčšími importnými partnermi sú Čína, krajiny zoskupenia ASEAN, Južná Kórea, Japonsko, EÚ a USA.
Vývoj zahraničného obchodu so SR v mil.
Vývoz 11,1 (6,7)
Celkový obrat vzájomnej obchodnej bilancie SR-VSR predstavoval za rok 2013 podľa údajov MH SR hodnotu 1.287,0 mil. Eur, z čoho vývoz SR tvoril 11,1 mil.
Obchodná bilancia v medziročnom porovnaní prudko rastie, keď jej celkový obrat predstavoval za rok 2012 hodnotu 483,9 mil. Eur, z čoho vývoz SR tvoril 13,3 mil.
SR je aktuálne druhým najväčším obchodným partnerom Vietnamu v regióne strednej a východnej Európy. Hlavným cieľom a hospodárskym záujmom SR vo VSR naďalej ostáva podpora slovenského exportu a vyrovnávanie vysoko pasívneho salda obchodnej bilancie.
Tovarová štruktúra vzájomného obchodu SR-VSR
Vývoz. Vývoz do Vietnamu je v súčasnosti poznamenaný postupným odklonom od klasickej tovarovej výmeny v prospech nákupu technológii, priemyselných zariadení a zakladania spoločných podnikov a výrob. Z jednotlivých položiek prevládajú priemyselné výrobky, stroje a zariadenia, elektronika a pod. Najväčším vývozným artiklom SR do VSR boli surové kože a kožky v objeme 3,9 mil. Eur s podielom na celkovom vývoze 35,3%.
Bilancia zahraničného obchodu SR vo vzťahu k VSR je dlhodobo pasívna, čo vyplýva z celkového trendu v rámci ázijského kontinentu. Na európskom trhu, vrátane slovenského, si čoraz vo väčšej miere nachádzajú uplatnenie ázijské výrobky, najmä z dôvodu ich cenovej výhodnosti. Možnosti na zmiernenie salda obchodnej bilancie existujú najmä v rámci dodávok zariadení pre priemyselnú výrobu, obuvníckych, textilných, obrábacích strojov, spolupráce v oblasti energetiky, obranného priemyslu, baníctva, výstavby infraštruktúry, v telekomunikačnom sektore a v IT technológiách.
Investície
SR má vo VSR v súčasnosti 5 investičných projektov v celkovej hodnote 235 mil. USD, čo ju radí na 31.
miesto v rámci 101 krajín investujúcich vo VSR. SR v novembri 2013 zahájila výstavbu priemyselného
parku v provincii Hoa Binh v severnej časti Vietnamu. Priemyselný park bude vystavaný na ploche 220 ha
s investíciou presahujúcou 45 mil.
ktorý sa v roku 2015 stane najväčším slovenským závodom v Ázii, ako aj tepelná elektráreň s výkonom
2x25 MW.
VSR aktuálne neeviduje žiaden investičný projekt v SR.
Zdroj: MZV v spolupráci